Popis
Autor: Angie Oravcová
Vydavateľ: Richard Lunter – KICOM
Vydanie prvé, rok 2015
Väzba: brožovaná
Rozmer: A5
Počet strán: 261
ISBN: 978-80-89780-10-5
Žáner: román – psychologicko – spoločenského charakteru.
Anotácia:
Najúžasnejšie príbehy píše sám život… Ostala som stáť uprostred tvrdej reality a pokúšala sa nájsť smer – akýkoľvek. Nevyhnutnosť ma prinútila zaťať zuby, rozlúčiť sa s istotou a nastúpiť do vlaku, medzi tisícky ostatných. Som opatrovateľka a žijem dvojaký život. V tých spletitých situáciách som poznala samu seba, prekročila vlastné hranice a učila sa pokore za pochodu. Práca šľachtí, no byť opatrovateľkou je poslaním a vyžaduje si oveľa viac. Toto je môj príbeh, vnútorná premena a poznanie. Prežila som dni, ktoré kropili slzy i smiech, dni, ktoré mi vzali i dali, chvíle, ktoré mali zmysel. Tam vonku ma čakala samota a sebaľútosť, túžba po domove, deťoch a strach, obavy z toho, že zlyhám, že neznesiem ten príval emócií, že sa jednoducho zbláznim a totálne vyhorím. Zvládla som to, ako mnoho iných, skvelých a silných ľudí. Spoznala som starobu, jej zákulisie a predovšetkým si môžem hrdo povedať. Vážení, dokázala som to! Mám odreté uši a dušu, no smiech a zmysel pre humor, láska v srdci,boli a sú mojimi opratami! Keď chceš brať, musíš dať!
Prihlásenie cez Google
Miroslava –
Najúžastnejšie príbehy píše sám život .. malí citát na zadnej strane knihy ju dokonalo vystihuje. Obsah knihy je písaní ako inak životom. Životom ženy ktorá v dobe veľkej nezamestnanosti musela opustiť svoju rodinu a vycestovať za prácou do zahraničia. Určite veľa z nás pozná ženy ktoré pracujú ako opatrovateľky v našich susedných krajinách. No nikto nevidí úskalia tejto práce. Každý vidí len to finančné ohodnotenie. Málo z nás si vie predstaviť ako staroba vie byť náročná. Táto kniha Vám dovolí nahliadnuť do tohto sveta a pozerať sa na starobu a náročnú prácu opatrovateliek inými očami.
Ján (overený zákazník) –
Autorka: Angelika Oravcová.
Názov diela: Spoveď opatrovateľky.
Literárny žáner: Autobiografia z pracovného, profesného života.
Podkategória: Beletria.
Mladá Slovenka, existenčnou nevyhnutnosťou prinútená, nakoľko doma bola doba veľkej nezamestnanosti, a vydatá žena – matka potrebovala finančne zabezpečiť rodinu s manželom, sama sa rozhodla odísť do Rakúska a Nemecka za prácou. Hoci jej to bolo ťažko, musela sa na istý čas rozlúčiť s rodinou a odišla pracovať za hranice ako opatrovateľka. Tam spoznala dosiaľ neznámu dilemu, s ktorou sa musela vyrovnať. Ona, mladá žena, plná elánu, entuziazmu, temperamentu žiť život adekvátne svojmu veku, narazila na zdanlivo ťažkú bariéru ktorú musela postupne prekonať. Tou bariérou bol vek jej zverených ľudí, ktorých musela opatrovať. Ona, mladá, zdravá žena – versus seniori s telesnými chorobami, postihnutiami, často krát aj duševnými, vyplývajúcimi z ich veku. Silný boj protikladov, kontrastov, s ktorými sa musela naučiť zápasiť, ak si chcela prácu udržať.
A to nie je všetko. Bola tu ešte jedna značná bariéra – jazyková. Autorka sa musela naučiť perfektne hovoriť nemecky, čo nie je na prvý pohľad až také jednoduché, keďže nemčina ako reč samá o sebe má šesť až sedem dialektov.
Autorka sa musela naučiť dorozumieť so svojimi klientmi nielen jazykovo, ale aj mentálne, čo je ešte omnoho ťažšie, keďže či už Nemci, alebo Rakúšania majú svojim spôsobom odlišnú mentalitu od Slovákov. Pochopiť myslenie, správanie sa, jednanie, konanie starých ľudí je obzvlášť náročné najmä psychicky a pri chorých ľuďoch aj fyzicky. Autorka sa naučila brať veci postupne s nadhľadom.
Zároveň sa učila spoznávať a konfrontovať aj samú seba. To, čo píše vo svojej prvej knihe Spoveď opatrovateľky, čo pociťuje na vlastnej koži a cíti vo svojej duši najlepšie vie len ona sama. Má na mysli samotu, sebaľútosť, túžbu po domove, jej najbližších, strach a o nich a obavy z vlastného zlyhania, vyhorenia.
Ďalej spoznáva doposiaľ neznámu oblasť, časový úsek ľudského života – starobu.
Mladá žena časom pochopila, že jej práca opatrovateľky je nielen povolanie, ale hlavne životné poslanie. Toto sa nedá zaplatiť. Byť opatrovateľkou znamená milovať ľudí telom aj dušou, vedieť im naslúchať, poznať ich potreby, mať empatiu k tomu čo prežívajú a cítia oni. Byť im blízky srdcom aj dušou, nielen fyzicky, a to neraz aj 24 hodín denne. To spôsobilo u autorky jej vlastný príbeh, vnútornú premenu a sebapoznanie. Naučila sa nielen brať, ale predovšetkým dávať. Spoznala v skutočnosti, čo znamená v realite pojem ľudskosť. Potom už ľahšie znášala aj odlúčenosť od rodiny a cestovanie, zvládanie diaľky a cestovnej nevoľnosti, únavy pri návštevách svojich blízkych, keď mala voľný čas.
Vo svojom diele ktoré píše už v dá sa povedať v období stredného veku skladá pestrú mozaiku príbehov zo svojho života, práce, spoznávania nových ľudí, zaujímavostí s ktorými sa stretla po celých 20 – 25 rokov práce v zahraničí. Sú to veselé aj smutné zážitky, spomienky. Vo svojej práci spoznala jeseň života, starobu, ale aj to, ako mladá, plná energie začínala a žila svoj spletitý pracovný, profesný a aj súkromný život.
Z literárneho hľadiska dielo nemá klasickú formuláciu, štylizáciu, myšlienkový spád a procesy v radovej postupnosti, konkrétne mám na mysli úvod, jadro a záver, ale je písané svojským štýlom typu tam – tam-ov. Možno aj práve vďaka tomu je kniha veľmi obľúbená, čítaná a predávaná. Isteže, aj v tomto diele sa ešte nájdu nejaké chyby, medzery, nedostatky, je ešte stále čo zlepšovať, zdokonaľovať. Treba mať ale na zreteli, a tomu kladiem veľký dôraz a obrovský obdiv, že ide o prvé autorkino dielo, publikáciu. A to nie hocijakú, bežnú, ale veľmi populárnu a obľúbenú čitateľmi samotnými. Toto si zaslúži zvlášť ocenenie. Autorka ako začiatočníčka napísala veľmi zaujímavú, pútavú publikáciu svojským, úplne jednoduchým, jej prirodzeným spôsobom tak ako to myslela, cítila a vedela. Ak sa jej do budúcna podarí „vychytať niektoré muchy“, poopraviť chybičky, vyjadrovanie sa plynule, aby mal text ešte lepšiu pointu a kontinuitu, príbehy mali spád, má veľkú šancu stať sa ešte úspešnejšou a obľúbenejšou, čítanou autorkou ešte viac a lepšie ako doteraz.
Hlavnou myšlienkou diela sa stáva obetavá, záslužná a usilovná, neraz namáhavá a ťažká práca opatrovateľky, kde najdôležitejší a najvýznamnejší dôraz autorka kladie na ľudskosť, kde ako najväčší rozmer pripisuje poslanie tejto šľachetnej práce. Ukazuje čitateľom pravý, skutočný vzor a zmysel opatrovateľskej práce. Sama ukazuje príklad zo svojej vlastnej praxe.
Autorka dokazuje že najdôležitejšia, neodmysliteľná črta práce opatrovateľky má byť predovšetkým silná osobnosť, morálne založená na báze ľudskosti a ľudskej spolupatričnosti, bez ktorej ako aj lásky človeka k človeku sa táto práca nedá robiť. Až potom opisuje úsmevné i tienisté situácie a zážitky, ktoré skúsila za celých 25 rokov svojho profesného života.
Ako píše sama autorka, najúžasnejšie príbehy píše sám život.
Recenziu napísal: Ján Šulko.
Viera (overený zákazník) –
Ďakujem autorke za pekný darček aj s venovaním. Teším sa.
Janka –
Ďakujem. Nevedela som sa od nej odtrhnúť. Sama som sa tam našla.
Ján –
Konečne suprovo opísaná skutočnosť. Poznám oblasť opatrovania a musím napísať – veľké ďakujem autorke, ktorá perfektne opísala pocity. Páči sa mi autorkin pozitívny vzťah k životu, ľuďom a normálne som sa bavil. Držím prsty a prajem veľa čitateľov !
Martina –
Dobrý deň prajem, rada by som poďakovala autorke za túto knihu, veľmi ma zaujala, je naozaj úžasná!! odporúčam všetkým bez ohľadu na vek 🙂 myslím, že zaujme všetkých rovnako ako mňa.
Tomáš –
Táto kniha sa mi dostala do rúk náhodne, prečítal som ju celú a veľmi ma pobavila. Autorkin štýl sa mi páči. Myslím že zaujme rôzne vekové kategórie. Môžem iba odporúčať.
Nina –
Práve som dočítala, odporúčam všetkým 🙂 je výborná! ďakujem autorke a už sa teším na jej ďalšie skvelé výtvory
Nina –
Kniha prečítaná, odporúčam všetkým. Je naozaj super ! ďakujem autorke a čakám na jej ďalšie skvelé výtvory ! 🙂
Sabina Bašťovanská –
Spoveď opatrovateľky
Angie Oravcová
Príbeh, aký dokáže napísať sám život. Opatrovatestvo síce je ušľachtilé zamestnanie, ktoré dobrovoľne pomáha zvládnuť životy iných, neznámych ľudí. Ako sa však správajú samotní opatrovaní ľudia k človeku snažiacemu sa pomôcť často vie len samotná osoba, ktorá pomoc poskytuje. Pokiaľ ide o prácu vykonávanej v rodnej krajine, človek v podstate dokáže „odhadnúť“ správanie aj neznámej osoby. V cudzej krajine už ale stráca počiatočnú istotu a ľudská bytosť vlastne stopercentne nevie, čoho sa môže dočkať. Hoci Rakúsko je susediaca krajina, má lepšiu ekonomiku. Sú teda odlišní aj ľudia, ktorým treba pomáhať? Ak áno, v čom a prečo? S akými bežnými situáciami sa slovenská opatrovateľka stretla v Rakúsku, hovorí táto knižka.
Sabina Bašťovanská
eika borščova (overený zákazník) –
velmi sa tešim na knižku.čitam našu človecinu a tie pribehy su proste fantastické .Angie ,si proste super
iveta –
tak, to je moja Svetluška, ktorá má vie rozosmiať a aj rozplakať človečinou.
Veľmi sa teším z jej krásnej knižky a každému vrelo odporúčam. Určite vás to chytí za srdce.
Uplne že, najlepšie vianočné čitanie na pohladenie duše. Krásny zážitok Vám prajem!