Pieseň osudu.

Anotácia pre Pieseň osudu.

Vitajte vo svete fantazijného stredoveku, v zemi deviatich dračích lordov. Tu, v tejto tajomnej krajine plnej čarodejníc, corvidov, drakov i bludičiek, sa nocou nesie melódia. Melódia, ktorou čarodejnica Rianna ukladá okolie na spánok a ktorá spriada dohromady srdcia ľudí, čo sa nechajú uchvátiť touto Pieňou Osudu.

Jednej noci táto melódia privábi ku Rianne Tara, zvláštneho corvida i tajomného Takaičana v jednom. Osud sa rozhodol prepliesť životy týchto dvoch ľudí tak natesno, ako sa len dá. Mladí zaľúbenci však nemajú ružami vystlané chodníčky. Už onedlho si k nim totiž nájde cestu posol jedného z deviatich dračích lordov, žiadajúci čarodejnicu o pomoc. Rianna, ktorá pomoc neodmietne, tak spolu s Tarom vykročí na cestu, ktorá je nebezpečná ako pre nich, tak pre tých, ktorým sa rozhodli pomôcť. Ktosi totiž povstal z popola zabudnutia a ohrozuje dračích lordov, ich rodiny a priateľov na živote.
A ako to už býva, v tejto veľkej hrozbe je zapletená i spiaca minulosť mladej dvojice.

Ukážka:

Neživá čarodejnica si kľakla ku svojej dcére a zatiaľ čo ju pohladila po líci, pobozkala ju na čelo. Potom sa zohla ku svieci určenej jej a sama ju zhasla tým, že na ňu priložila chladnú dlaň. Naraz so zmiznutím plamienka sa pominul i jej duch.
Rianna, bez toho, aby si všimla matkin pohľad venovaný jej milému, poskladala obrúsok a vložila si ho do tašky. Postavila sa a chvíľu hľadela na vyhasnuté knôty, z ktorých sa vznášali tenučké pásiky belasého dymu. „Mali by sme ísť,“ riekla slabým hlasom, „nechajme toto miesto spať večným spánkom.“
Odišla ako prvá, po nej vyšiel z domu Raon. Tar ešte okamih zotrval na rovnakom mieste, ani čoby doň zapustil korene. Uvoľnil si košeľu pri krku, lebo mu ani trocha nebolo príjemne z toho, že bol prebodávaný pohľadom ducha. Potom sa zvrtol a pridal ku čarodejníkom bez toho, aby sa čo i len raz obzrel. Chcel už mať za sebou návštevu tohto desivo známeho miesta.
Na mieste, kde dovtedy stál, ostal obrys jeho postavy. Rovnako bledý ako duchovia Rianniných rodičov, rovnako mŕtvy a rovnako strašidelný. Pokiaľ by sa niekto z trojice obzrel, všimol by si, že Tarova temer priesvitná postava nemá jeho tvár, lež tvár zjazveného bojovníka mračiaceho sa ako démoni všetkých pekiel.