Každá kniha skrýva rôzne príbehy. Niektoré príbehy sú plné lásky, iné smútku, faktov, múdrosti a podobne. Za každou jednou knihou sa skrýva človek, spisovateľ. Okrem knižných príbehov však prežívajú aj ten svoj životný príbeh.  Každý príbeh je iný a jedinečný. My sme sa pre Vás rozhodli zamerať na rôznych autorov. Medzi mini nájdete aj príbeh Eduarda Alberta Meiera, ktorému u nás vyšli tri knihy a štvrtú pripravujeme.  Nájdete tu však aj známu spisovateľku J. K. Rowlingovú, či sestry Brontëové.

J. K. Rowlingová

Séria kníh o mladom čarodejníkovi a čarodejníckom svete patrí ku kultovým sériám.  Autorka  to však pri začiatkoch tejto série nemala jednoduché. 

Nápad na napísanie príbehu o Harry Potterovi vznikol v lete 1990 práve počas cesty vlakom, ktorý je pre samotný príbeh taký povestný. Rowlingová cestovala z Manchesteru do Londýna, keď jej napadol námet o malom čarodejníkovi. Prvé riadky dokonca začala písať hneď na papierové obrúsky vo vlaku.

Počas písania tohto už legendárneho diela zažila Rowlingová veľa negatívnych, ale aj pozitívnych vecí. Jednou z tých negatívnych bola smrť jej mami, ktorá viedla ku depresiám. Rozhodla sa pre útek do Portugalska, kde chcela začať žiť nový život ako učiteľka. Tu stretla svojho prvého manžela. Narodila sa jej dcéra a pár mesiacov po tom ju manžel zbil a vyhodil z domu. Rowlingová sa vrátila ku sestre. V tom čase žila na hranici chudoby ako slobodná mamička na podpore. Toto obdobie spôsobilo to, že jej diagnostikovali klinickú depresiu. Temné obdobie preniesla aj do knihy, v ktorej vznikli dementori. Práve tí vysávali z ľudí šťastie. 

V roku 1995 Rowlingová po piatich rokoch písania konečne dokončila rukopis prvého dielu knižnej série. Kniha sa však nestrela s úspechom. Rukopis zaslala dvanástim vydavateľským domom. Všetky ju odmietli. V roku 1996 o rukopis prejavilo záujem vydavateľstvo Bloomsbury. Barry Cunningham, editor vydavateľstva Bloomsbury, však Rowlingovej odporučil, aby si našla prácu, pretože je vraj malá šanca získať z knihy pre deti väčšie zárobky. Rowlingová začala pracovať ako učiteľka francúzskeho jazyka.

V júni 1997 Bloomsbury vydalo Harryho Pottera a kameň mudrcov v náklade 1000 kusov. 500 kusov išlo do knižníc, zvyšok do kníhkupectiev. V deň vydania knihy Rowlingová v kníhkupectve čítala časti svojej knihy. Prišlo len zopár ľudí. Napriek tomu zostala neoblomná.

Ubehlo pár mesiacov a spustila sa lavína. Kniha sa stala jednotkou na trhu. Z nezamestnanej slobodnej matky sa stala spisovateľka, ktorá je prvou dolárovou miliardárkou vďaka písaniu kníh a jej majetok sa odhaduje na 670 miliónov eur. Knihy zlomili niekoľko rekordov. Z poslednej časti série Harry Potter a dary smrti sa za 24 hodín predali výtlačky v sume 2,65 milióna libier.

Sestry Brontëové 

 Ide o známe predstaviteľky anglickej literatúry 19.storočia. Určite ste už počuli o ich najznámejších dielach, Jana Eyrová a Búrlivé výšiny.

Ich životný príbeh je spätý  z mnohými úmrtiami rodinných príslušníkov.  Prišli o mamu, dve sestry a časom aj  o brata.

Okolie považovalo sestry za čudáčky, ktoré sa samotné prechádzali po okolí, recitovali popritom nahlas básne a trávili celé dni čítaním a písaním. Žili v dobe, v ktorej sa od dcér reverenda očakávalo, že budú učiť mladé dievčatá alebo sa vydajú. Písanie v 19. storočí nepatrilo k bežným ženským činnostiam.

Po štúdiách sa vrátili domov, kde si založili dievčenskú školu.  Úspechu dievčenskej školy však zabránil zlý zdravotný stav ich brata. Vtedy sa rozhodli skúsiť šťastie ako spisovateľky. Vydali básnickú zbierku. Každá zo sestier použila mužský pseudonym, pretože kritika sa v tom čase pozerala na dámsku literatúru s nedôverou. Zo zbierky sa predalo iba málo kusov.

Charlotte presvedčila sestry, aby sa zamerali na písanie románov, ktoré sa lepšie predávali. V roku 1847 prináša sestrám táto aktivita ovocie v podobe troch významných diel nielen britskej literatúry. Jana Eyrová, práca najstaršej Charlotte, Búrlivé výšiny z pera prostrednej Emily a román Agnes Greyová napísaný najmladšou Anne. Mnohí kritici sa pýtali, kto sú traja domnelí bratia, ktorých ženské postavy nie sú vedľajšie a pasívne, ale naopak sú hlavnými a komplexnými hrdinkami. K autorstvu sa sestry priznali až o rok neskôr.

Len román Jana Eyrová bol prakticky hneď po publikácii úspešný, ostatné dielaocenila kritika až dodatočne po smrti sestier. V septembri 1848 zomiera brat Branwell, načo sa Emily prepadá do veľkej depresie o pár mesiacov neskôr podlieha tuberkulóze. S rovnakým osudom ju čoskoro nasledovala aj Anne. Charlotte pokračovala v písaní a v roku 1854 sa ako jediná zo sestier vydala. Manželský život Charlotte Brontëovej však nemal dlhé trvanie, keďže už o necelý rok neskôr zomiera.

Otec sestier Brontëových pritom žil ešte nasledujúcich šesť rokov, počas ktorých udržiaval živé literárne dedičstvo svojich dcér, sledoval ich rastúcu posmrtnú slávu a prijímal prvých zvedavcov, ktorí do sídla v Haworthe prichádzali v honbe za hľadaním zdroja kreativity a originality sestier Brontëových, sestier spisovateliek.

Eduard Albert Meier

A viete, že spisovateľov so zaujímavým životným príbehom nájdete aj v našom vydavateľstve? Nuž a jedným, ktorý úplne vyčnieva z radu je určite „Billy“, vlastným menom Eduard Albert Meier.

Tento Švajčiar je možno mnohým známy najmä vďaka UFO, no odhliadnuc od toho, nech už si o UFO myslíte čokoľvek, jeho životný príbeh fascinuje asi každého bežného smrteľníka. Vedeli ste napríklad, že „Billy“ (prezývku dostal od jednej Američanky – kvôli kovbojskému klobúku, ktorý v čase stretnutia mal na hlave a pripomínal jej tak známeho banditu, Billyho Kida) v päťdesiatych a šesťdesiatych rokoch minulého storočia cestoval krížom po svete celých 12 rokov?! Za ten čas si na vlastnej koži vyskúšal takmer 350 zamestnaní a často pracoval len za jedlo, či ubytovanie, niežeby sa bál táboriť niekde sám uprostred púšte, či džungle – zažil aj to. Počas ciest prešiel zhruba 42 krajín, najmä v Afrike a Ázií. Cestoval vskutku dobrodružne, nezriedka dokonca nelegálne prekročil hranice krajín. A za akokoľvek ťažkých, či náročných okolností, vždy ostal predovšetkým človekom so srdcom na svojom mieste, lebo aj to bolo hlavným cieľom jeho ciest, stať sa mužom a človekom, akým chcel sám byť. Ako sám povedal, tieto roky mu boli cennejšie ako tisíce dolárov, či švajčiarskych frankov.

Na cestách toho zažil naozaj veľmi veľa a je nutné povedať, že miestami mu išlo i o holý život – napríklad pri výbuchu sopiek, či počas putovania krajinami Arábie, či Indie. Cez osudy ľudí, s ktorými sa počas ciest stretol, ako aj svoje vlastné zážitky a príhody sa učil o živote- tom peknom, ale i o jeho krutosti. Všetky zážitky i poznania z ciest bohato zúročil vo svojich knihách, napríklad vo Fantómovi, ale i v pripravovanej knihe – Dobrodružstvá svetobežníka (Pozn. redaktora: Nám počas prekladu knihy opakovane doslova padala sánka, čím všetkým si tento človek v živote prešiel, čo všetko má za tie roky odžité a aký celosvetový prehľad má. Rozhodne to bude kniha rozširujúca obzory, to s istotou môžeme povedať už teraz. Máte sa teda na čo tešiť 🙂 ).

Billy je jednoducho unikát, a aj preto mu v budúcnosti venujeme samostatný blog.

Príbehy  v knihách, ale aj príbehy nás ľudí sú rôzne a vždy originálne. Inak na tom nie sú ani spisovatelia. Niektorí sa dočkajú slávy a uznania za života iní nie. Niektorí precestujú krajiny, aby našli príbehy, iných si príbeh nájde sám.  Na ďalšiu trojicu spisovateľov a ich  životné príbehy sa pozrieme aj v nasledujúcom blogu.

Dovtedy, čítaniu zdar. 

Stojíte na mieste a neviete sa pohnúť hoci máte nápady,ale nemáte pomyselnú chuť na písanie? Nasledujúci článok  Vám môže pomôcť pri stagnovaní v procese písania knihy. Napomôže Vám pripomenúť si prečo, v písaní pokračovať, prípadne začať písať a pomôže Vám získať stratenú chuť na písanie. Pri písaní knihy hrá dôležitú úlohu motivácia. 

Ako sme už písali v prvom článku každého môže motivovať niečo iné. Čo vlastne motivácia znamená? V psychológií nájdete mnoho o motivácií. V základe je motivácia vnútorná hnacia sila, ktorá nás posúva, ženie k uspokojeniu nenaplnených potrieb.

Motivácia neprichádza do procesu písania knihy  len keď je už ,,vlak rozbehnutý“, ale je dôležitá aj na začiatku tohto procesu. Prečo začať? Dobre, máte nápad, ale ak Vám chýba motivácia zapnúť pc a napísať zopár riadkov, nezačnete. Ak Vás však ,,brzdí“ strach, že to čo napíšete bude zlé, začnite v malom.  Svoj strach prekonáte motiváciou a malými krokmi, ktorými sa budete  pomaly, ale isto približovať k svojmu cieľu.  Okrem toho sa snažte zo svojej mysle odstrániť všetky neznáme a uistiť sa, že ste schopný zvládnuť aj ten najhorší možný scenár.

Strach môže vychádzať aj z nízkeho sebavedomia. Nízke sebavedomie možno považovať za veľkého ničiteľa motivácie. Ľudia sú zvyknutí vnímať len svoje zlé stránky, prípadne zlyhania a dobré stránky  vnímajú ako samozrejmosť, ktorú má každý. Preto je dobré si neustále pripomínať svoje úspechy a silné stránky.  Dobré stránky našej osobnosti a úspechy, ktoré sme dosiahli taktiež motivujú našu činnosť teda písanie knihy.

Písanie knihy však môže byť dlhodobý proces a motivácia sa počas tohto procesu môže meniť, prípadne môže odísť. Ak je na začiatku dostatočne silná, je vhodné si ju pripomínať.

„Ak to chceš vzdať, spomeň si na dôvod, prečo si začal.“

Urobte si pauzu.  Motivácia a pauza? Áno aj oddych je potrebný, pretože napísať knihu si vyžaduje určitý čas a nápady. Možno práve krátka pauza Vám pomôže a znova nájdete motiváciu, alebo si uvedomíte, prečo ste začali. Do písania sa tam vrátite s väčšou chuťou a energiou.

Vydržali ste a splnili malý cieľ, ale vaša predstava o úspechu sa nenaplnila?  Nezúfajte a neprestávajte pracovať na ďalšom  konečnom cieli. Úspechom je len to, že ste to dokázali a určite si za to niečo zaslúžite. Aby ste v danom procese neprestali, je vhodné využiť aj motiváciu vo forme odmeny. Odmena nemusí predstavovať hneď niečo materiálne alebo veľké. Môže to byť len drobnosť, ktorú však máte radi, a ktorej sa potešíte. Takýmto spôsobom si udržíte motiváciu k ďalšiemu napredovaniu v procese písania knihy.

Okrem odmien, ktoré si človek môže dávať a tak sa istým spôsobom motivovať, je vhodné nájsť si zopár vecí, ktoré v človeku spustia motiváciu. Môže to byť čokoľvek, čo vo Vás efekt motivácie spustí, napr. motivačná fráza, hudba, fotografia a pod.

„Buďte nešťastní alebo sa motivujte. Čokoľvek spravíte, výber je vždy na vás.“  (Wayne Dyer)

V predchádzajúcom článku sme uviedli ako jeden z tipov a trikov pri písaní knihy aj rozhovor s ľuďmi. Keď už sám strácate motiváciu, nezúfajte, možno je čas sa porozprávať. Práve slová  od niekoho Vám môžu opätovne priniesť späť stratenú motiváciu. Ak hľadáte motiváciu je potrebné si na rozhovor vybrať optimistického človeka a nie pesimistu, ktorý Vám zoberie aj posledné kúsky Vašej motivácie. Dôležité je však si vybrať aj úprimného človeka, ktorý Vám môže dať ako motiváciu, tak aj konštantnú kritiku, ktorá Vás tiež istým spôsobom motivuje. Prostredie je dôležité, pretože priamo vplýva na nás. Na motivovanie nepotrebujeme veľa ľudí, stačí si nájsť tých správnych aj keď, možno to bude len jeden človek, ale ten správny.

Motivácia je potrebná nie len v procese písania knihy, ale celkovo v živote. Správna motivácia dokáže človeka viac priblížiť k splneniu svojho cieľa, sna. Každého človeka môže motivovať niečo iné a pri každom môže byť spúšťačom motivácie niečo iné.

Život je motivácia,
treba si vždy dávať,
len tie ciele najvyššie,
ktovie kedy,
a či vôbec,
dostaneme šancu najbližšie.

(Tajomný Básnik – Vôňa túžby)

V pokračovaní článku Ako vzniká kniha (od nápadu v hlave po knihu v ruke) sme sa zamerali na  tipy, triky a jednotlivé body, ktorých sa držať pri písaní. My sme pre Vás zopár týchto bodov vybrali a dúfame, že Vám napomôžu pri písaní vlastnej knihy.

1. Dôležité je čítanie. Samozrejme nie čítanie všetkého napr. reklamných letákov, či novín, ale čítanie kníh, ktoré sú rovnakým žánrom, ako má byť tá Vaša. Čítanie Vám poskytuje nielen zväčšovanie Vašej slovnej zásoby, ale aj možnosť sa niečo naučiť. Ako? V knihách je potrebné si všímať, ako autor pracuje s jednotlivými postavami, dejom, kapitolami a podobne. Tieto cenné postrehy Vám môžu pomôcť pri písaní Vašej knihy. Potrebné je však pripomenúť, že nie je vhodné kopírovanie všetkého.

    

   „Spisovateľ je človek, ktorému nestačia knihy tých druhých.“  (George Bernard Shaw)

2. Zapisujte si nápady. Ak sa vrátime k predchádzajúcemu článku https://www.knihanaj.sk/ako-vznika-kniha-od-napadu-v-hlave-po-knihu-v-ruke/ v ňom sme rozdeľovali potenciálnych autorov na tých, ktorí majú nápad a tých, ktorí na svoju múzu len čakajú. Či už máte nápad alebo nie, vždy je vhodné nosiť pri sebe notes, do ktorého si môžete ihneď zapísať svoje nápady, ktoré prichádzajú mnohokrát nečakane. Po prípade je vhodné si vytvoriť v PC priečinok, kde si budete tieto nápady zapisovať.                                                                                                                               
3. Upracte si PC. Keďže sme už pri tom PC, na ktorý si budete písať svoj príbeh – je vhodné si ho pred samotným písaním upratať. Ako? Tak, aby Vás pri písaní neustále nevyrušovali nežiaduce okienka a Vy by ste tak mohli prísť o cenné nápady, po prípade aj o chuť na písanie.                                                                                                          
4. Vhodné miesto a čas. Nápady môže priniesť aj vhodné miesto, kde sa venujete písaniu. Niekto potrebuje úplný pokoj, ticho a niekto naopak vyhľadáva ruch. Príkladom môže byť ruch kaviarne, ktorý mu môže priniesť aj nové nápady. Niekomu pomáha aj hudba, ktorá ho dokáže naladiť na správne psychické rozpoloženie. Takýmto prípadom je aj autorka knihy Tanec medzi kvapkami, ktorá to o sebe prezradila v rozhovore, ktorý si môžete prečítať tu: https://www.knihanaj.sk/rozhovor-s-novou-autorkou-luciou-vlcekovou/

   Či už uprednostňujete ticho alebo ruch dôležité je, aby to bolo pre Vás ideálne miesto na tvorbu Vášho diela.

   Čo sa týka času je to rôzne. Niektorí spisovatelia píšu dokonca v noci pri lampe a káve.

   Dôležité je však pri písaní si vytvoriť istý rituál. Vytvorením takého rituálu predídete tomu, aby Vám písanie knihy trvalo dlho, prípadne by ste ju ani  takým štýlom písania nedokončili. Rovnako je možné, že sa bez rituálu stratíte, zamotáte v príbehu.                                                                                                                                                                                    
5. Napíšte aspoň kúsok a nové nápady si stále zapisujte. Správne miesto a čas nájdete len, keď budete písať, a preto poďme začať. Problémom je vždy začiatok, pri ktorom nevieme ako začať prvé slovo, vetu. Nebojte sa toho, aj keď vhodné slová budete hľadať trocha dlhšie. Napíšte aspoň kúsok, na ktorom budete stavať. Nemusí to byť hneď niečo prevratné, ale  stačí niečo jednoduché. Každá jedna veta Vás stále posunie ďalej. Na ostatné vety prídete časom a pri tom Vám pomôžu nápady, ktoré budú prichádzať postupne. Nápady si treba preto neustále zapisovať.             

   

                         
6. Plán. Máme prvé vety a čo teraz? Plán. Áno, plán, v ktorom si rozpracujete vlastnú ,,myšlienkovú mapu“ knihy. Takýto plán Vám pomôže sa rýchlo dostať do príbehu a viete čo sa deje a čo plánujete, aby sa udialo v nasledujúcich vetách.                              
7. Písanie. Na samotné písanie existuje mnoho tipov, trikov, ktoré Vám dokážu pomôcť. Jedným z tipov je program tzv. distractionfree editor. Ide o programy na písanie, ktoré Vás na rozdiel od Wordu nebudú rušiť a Vy sa tak nemusíte vracať späť. Väčšina takýchto programov má iba kurzor a jednofarebné pozadie.

   Pri písaní máme tendenciu neustáleho upravovania už napísaného textu a príbehu. Pri upravovaní textu a príbehu knihy sa radí neupravovať hneď. Opravovanie textu po každej napísanej vete Vás bude zdržiavať a hlavný dôvod písania textu, teda napredovanie príbehu, bude stáť na jednom bode.  Preto je vhodný vyššie uvedený program na písanie.

   Čo sa týka upravovania samotného príbehu, deja, je to nevyhnutná záležitosť, avšak nie neustále. Neustále upravovanie príbehu môže spôsobiť ,,začarovaný kruh“, z ktorého dostať sa je náročné. Váš príbeh sa Vám stále nebude zdať dokonalý. Najlepšie je nájsť si rozumnú hranicu medzi nevyhnutnou opravou a posadnutosťou upravovať.  Rada ako si nájsť túto pomyselnú hranicu neexistuje. Najlepšie je asi držať sa pripraveného plánu a neskôr sa vrátiť, aby ste mohli upravovať a zdokonaľovať príbeh.  Pomôcť Vám môže aj ,,bete reader“ teda prvý čitateľ, ktorý Vám môže pomôcť prostredníctvom spätnej väzby.

   Pri písaní je vhodný aj tréning. Ako trénovať písanie? Vhodným prostriedkom je blog, na ktorý môžete prispievať článkami z rôznych oblastí alebo krátkymi poviedkami.

   „Chcel som povedať svetu jediné slovo. Keďže som to nedokázal, stal som sa spisovateľom.“  (Stanisław Jerzy Lec)

8. Motivácia. Motivácia je dôležitá hnacia sila, ktorá nás posúva vpred, a preto na ňu netreba zabúdať ani pri písaní. Motivácia je však veľmi široký pojem, ktorému sa budeme venovať v nasledujúcom článku.

9. Rozprávajte sa s ľuďm Tento bod Vám môže priniesť hneď niekoľko benefitov. Rozhovor Vám môže priniesť nové nápady, ako aj ukázať bežné rozhovory medzi reálnymi ľuďmi, ktoré potom môžete využiť v knihe. Ak píšete beletriu, rozhovor Vám pomôže na to, aby kniha nepripadala čitateľovi nereálna. Prostredníctvom rozhovoru získate aj základné informácie, ktoré môžete využiť v knihe. Myslíme tým že,  napríklad viac sa dozviete o povolaniach, ktoré napríklad môžu vykonávať Vaše postavy v knihe, a tak dodáte príbehu hĺbku a realistickejšiu stránku. Rozhovor Vám môže pomôcť aj v oblasti propagácie. Pochváľte sa priateľom alebo rodine, že sa venujete písaniu a tým si začnete budovať určitú budúcu čitateľskú základňu. Okrem toho Vás môžu podporiť a vy tak získate aj určitú formu motivácie.

10. Obavy dajte bokom. Tento bod je pomerne dôležitým preto, aby Váš príbeh mohol uzrieť ,,svetlo sveta“ a neskončiť len ,,v šuflíku“. Vždy sa nájdu ľudia, ktorým sa Váš príbeh nebude páčiť. Veď už len dvaja ľudia, ktorí si prečítajú tú istú knihu, v nej nájdu niečo odlišné. Píšte hlavne pre seba a píšte niečo, čo by ste si aj Vy samotný prečítali.

„Je dobre znovu čítať knihy, ktoré iní už prečítali stokrát, lebo hoci objekt zostáva stále ten istý, subjekt je vždy iný.“ (Georg Christoph Lichtenberg)

 „Kniha nie je nikdy majstrovským dielom; stane sa ním.“ (Bratia Goncourtovci)

 Teraz sa Vám písanie môže zdať zložité, ale každé jedno slovo a veta, ktorú napíšete Vám pomôže sa zlepšiť. Preto nebojte sa písať, ak Vás to baví a napĺňa, je to len o Vás a Vašej fantázií. V budúcom článku sa pozrieme na motiváciu, ktorá napomáha pri písaní.

Milí naši čitatelia, sledovatelia na facebooku, či instagrame, určite sa medzi vami nájde nejeden človek, ktorý by rád napísal knihu. Možno si myslíte, že napísať a vydať knihu je zložitý proces, do ktorého sa nechcete púšťať. Ale my Vám prostredníctvom nasledujúcich článkov ukážeme ako svoj nápad dať na papier, ďalej v ňom napredovať a rozvíjať ho, vydať ho a možno aj propagovať. Všetky potrebné teoretické záležitosti nájdete v našich článkoch. Praktickú časť už však musíme nechať na Vás na Vašom príbehu, talente a možnostiach.  Prajeme Vám príjemné čítanie. V prvom článku Ako vzniká kniha ( od nápadu v hlave po knihu v ruke)  sa dozviete ako pracovať s nápadom.

Na začiatku celého procesu možno rozdeliť potenciálnych spisovateľov na dve základné skupiny. Prvú skupinu tvoria ľudia s nápadom na príbeh a druhú skupinu tí, ktorí na nápad ešte len čakajú, ale chcú napísať knihu.

“Z toho, čo neviete, by bola skvelá kniha.” (Sydney Smith)

Či už máte nápad alebo nie, vždy je vhodné nosiť pri sebe notes, do ktorého si môžete ihneď zapísať svoje nápady, ktoré prichádzajú hocikedy. Poprípade, je vhodné si vytvoriť na PC priečinok, kde si budete tieto nápady zapisovať.

“Mávam pri sebe 2 knihy. Jednu na čítanie, druhú, do ktorej si môžem zapisovať.” (Robert Louis Stevenson, Essays of Robert Louis Stevenson)

Dôležité je však aj zvoliť si tému, v ktorej sa aspoň trocha vyznáme a získavať vedomosti, ktoré nám napomôžu pri písaní. Takýmto prípadom je aj autorka knihy Tanec medzi kvapkami, ktorá to o sebe prezradila, že téma tanca v jej knihe nie je náhoda, ale tancu sa venovala a doteraz ho miluje. Viac sa dočítate v rozhovore s Luciou Vlčekovou: https://www.knihanaj.sk/rozhovor-s-novou-autorkou-luciou-vlcekovou/

Dôkazom, že vedomosti spisovatelia získavajú počas písania, je množstvo kníh, v ktorých nájdeme poďakovanie mnohým ľudom za ich informácie a rady, ktoré boli dôležitou súčasťou knihy.

Ak nápad máme alebo počas písania na neho prídeme, dôležitá je aj forma podania. Tu môže vstupovať do procesu talent na písanie, skladanie slov do viet, aby príbeh ako celok poskytol potešenie počas celého čítania.

“Niektoré knihy stačí ochutnať, iné prehltnúť, iba niekoľko málo je hodných prežutia a trávenia. Pri niektorých knihách si stačí pozrieť iba jej časť, niektoré stačí preletieť, a niekoľko málo treba prečítať starostlivo s plnou pozornosťou.” (Francis Bacon)

Dôležitá je však aj ,,hnacia sila“ motivácia. Tú tvorí pri každom niečo iné. Môže isť o to, že sa človek chce podeliť so svojim príbehom, nápadom, ktorý nosí v hlave, alebo je uložený v zásuvke, prípadne túži po tom, vidieť svoje meno na poličke v kníhkupectve. Motivácia je dôležitá nie len pri nápade, ale počas celého procesu tvorby knihy.

Na začiatku procesu pretvárania nápadu do písomnej formy je vhodné si prečítať nasledujúci článok, v ktorom Vám uvedieme základné body, ktoré by Vám mohli pri tomto procese pomôcť.