V tomto článku si priblížime opäť príbehy spisovateľov, ktoré niekedy zanechali aj významné stopy aj v ich dielach.
Charles Dickens
„Rob toľko dobra koľko len môžeš, ale tak ticho, ako len môžeš.“
(Charles Dickens)
Chareles Dickens je považovaný ja za druhého najlepšieho anglického spisovateľa, hneď po Williamovi Shakespearovi. Napísal takmer 20 románov, z ktorých mnohé vychádzali na pokračovanie v časopisoch. Najznámejšie z jeho diel sú Oliver Twist, Veľké nádeje, David Copperfield a Vianočná koleda. V jeho dielach písal hlavne o utrpení chudobných ľudí, mnoho z toho čo písal naozaj zažil a stvoril nesmrteľné postavy.
Narodil sa do chudobnej anglickej rodiny a mal ďalších šiestich súrodencov. Jeho rodičia žili v biede a mladý Dickens si veľa pretrpel. Jeho otca odsúdili do väzenia pre dlžníkov a on sa ocitol na dne. Dvanásťročný Charles si musel začať zarábať na živobytie v továrni na výrobu krémov. Táto práca a návštevy vo väzení zanechali v jeho vnímavej duši pocit poníženia a odporu s ktorým sa často stretávame v jeho neskoršej tvorbe, najmä v románe David Copperfield.
Vzdelanie nadobudol vlastnou usilovnosťou. Čítal veľké množstvo románov a často navštevoval Britské múzeum. Kvôli neustálej finančnej kríze jeho chudobnej rodiny musel opäť prerušiť štúdium a ako 15-ročný získal prácu akopisárv kancelárii právneho zástupcu. Naučil sa rýchlopis a stal sa súdnym a parlamentným spravodajcom v časopise.Prvé literárne diela začal uverejňovať ako 24-ročný v časopisoch pod pseudonymom Boz. Napísal svoj prvý román Pamäti klubu Pickwickovcov, ktorý mal humorné črty a vydával ho po častiach. Hneď po tomto románe získal slávu a uznanie a bol finačne zabezpečený.
Dickens sa začal zaujímať o deti, ktoré prežili rovnako nešťastné detstvo ako on. Často navštevoval dobročinné akcie. Oženil sa s Cathrerine Hoghartovou a mal s ňou až 10 detí. Dickens bol veľmi usilovný spisovateľ, obľúbený a ochotný rozprávač, ale taktiež rád hrával v dobročinných divadelných predstaveniach. Amatérsky za zaoberal kriminológiou, špiritizmom a hypnotizérstvom, rád sa dobre zabavil a prechádzal prírodou i denným a nočným Londýnom. Býval tiež škriepny a hysterický, a taktiež nie vždy dobre vychádzal so svojimi vydavateľmi.
Od roku 1853 verejne predčítaval zo svojich diel. Celkovo uskutočnil 471 takýchto literárnych posedení, na ktorých ho najviac lákal a fascinoval živý kontakt s poslucháčmi.
Zaujímavý je aj jeho milenecký románik. Po rokoch sa dal rozviesť so svojou ženou a opustil svojich 10 detí, kvôli herečkeEllen. Vyvolal tým obrovský spoločenský škandál a stratil priazeň mnohých svojich priateľov. Od detstva trpel na problémy s obličkami a keď sa k nim na začiatku 60. rokov pridružili aj srdcové problémy, začal veľmi rapídne chradnúť. Zomrel náhle pri písaní svojho posledného románu Gad’s Hill, pochovaný je vo Westminsterskom opátstve.
Stephen King
„Každá kniha, ktorú si vyberieš, má v sebe lekciu alebo lekcie, a často ťa zlé knihy naučia viac, než tie dobré.“
(Stephen King)
Napísal viac ako päťdesiat románov vrátane siedmich pod pseudonymom Richard Bachman, z ktorých sa po celom svete predalo viac ako 350 miliónov výtlačkov. Takisto napísal takmer 200 poviedok a noviel, ktoré vyšli v deviatich zbierkach. Autor hororových príbehov, ktorý stojí za známymi knihami ako To, Väzenie Shawshank alebo Zelená míľa, však trpel depresiami a svoj prvý rukopis zahodil do koša.
Stephen Edwin King sa narodil 21. septembra 1947 v Portlande. Stephen mal odmalička strach z mnohých vecí – bál sa tmy, pavúkov, potkanov. Vždy si predstavoval, aké príšery sa skrývajú v jeho šatníku a musel zaspávať s rozsvieteným svetlom. Jeho strach môže pochádzať z tragického okamihu, keď bol ako dieťa svedkom, ako jeho priateľa zabil vlak. Tieto udalosti mohli byť dôvodom, prečo sa Stephen venuje písaniu predovšetkým hororových príbehov.
Stephen bol milovníkom kníh a prečítal všetko, čo mu prišlo pod ruky. Čítal predovšetkým hororové príbehy, záhady a science fiction. Knihy miloval od útleho detstva.
Veľkou oporou mu bola jeho mama, ktorá ho vždy povzbudzovala. Verila, že Stephen je špeciálne dieťa a má dar rozprávať príbehy. Matkino povzbudzovanie Stephen pokladá za zlomové. Matka mu dokonca dávala vreckové za každú poviedku, ktorú Stephen napísal.
Stephen prispieval počas dospievania článkami do školského magazínu a tiež písal krátke poviedky, ktoré predával za pár centov. So svojím bratom nastrednej škole založili časopis do ktorého Stephen prispieval poviedkami. Časopis vydávali v tlačenej verzii a distribuovali ho v ich dedine a medzi spolužiakmi. Stephen získal vďaka svojmu humoru pozitívnu spätnú väzbu od svojich priateľov a okolia.
V roku 1971 získal prácu ako učiteľ angličtiny v Hampdene. Práca mu zaberala väčšinu času a po prvýkrát bolo pre neho písanie náročné. V tomto období trpel depresiami a mal problémy s alkoholom.
Jedného dňa dostal Stephen nápad na krátku poviedku a pustil sa do písania. Keď však dopísal prvý koncept, nebol spokojný. Cítil sa nešťastne a frustrovane a rukopis zahodil do koša. Bola to práve Stephenova manželka, ktorá príbeh z koša vytiahla. Dodala mu odvahu a odhodlanie. Povedala mu, že by mal poviedku dokončiť. Stephen dal na radu svojej ženy a dopísal knihu s názvom Carrie, ktorá dnes patrí medzi hororovú klasiku. V roku 1973 knihu Carrie .S knihou Carrie zožal Stephen úspech. Predalo sa 30 000 výtlačkov a kniha zarobila 200 000 dolárov. O štyri roky neskôr vyšla jeho ďalšia kniha – Žiarenie. Stala sa jeho prvým best sellerom, ktorý bol i sfilmovaný.
Stephen si postupne získaval priazeň čitateľov a jeho kariéra rástla. Veľkým úspechom bola kniha Zelená míľa, ktorá bola predlohou pre rovnomenný film s Tomom Hanksom v hlavnej úlohe. Za jedno z najznámejších Kingových diel sa považuje jeho séria Temná veža.
Stephen King predal viac ako 350 miliónov výtlačkov. Jeho majetok sa odhaduje na 400 miliónov dolárov, vďaka čomu sa zaraďuje medzi najlepšie zarábajúcich autorov sveta.
Mária Corvus
Čítala už ako malé dieťa, čo trvá dodnes. Bez knihy v ruke si nevie predstaviť ani jeden deň. V podstate s knihou zaspáva. Čítanie bolo a je jej vášňou a teraz sa k tej vášni pridalo aj písanie.
Už od základnej školy mala rada literatúru, veľa čítala, recitovala na súťažiach. V desiatich rokoch napísala prvú báseň, s ktorou vyhrala v súťaži. Jej začiatkom písania bola poézia. Okrem toho, milovala písanie slohov. Na strednej škole pokračovala s písaním. Už to neboli básne, aj keď občas nejakú napísala, ale skončila niekde založená medzi knihami. Venovala sa skôr školskému časopisu, mala na starosti jeho celkovú podobu a samozrejme do neho aj prispievala rôznymi kratšími príbehmi a postrehmi.
Po skončení školy, už ako dospelá, mala možnosť a priestor v jednom nemenovanom časopise, ktorý bol venovaný prevažne ženám, ako externistka prispievať doňho rôznymi článkami o vôňach. Skúšala písať aj poviedky, no cítila, že to nie je to pravé orechové.
Rozhodnutie napísať prvú knihu Hladné dlane prišlo až neskôr. Už v zrelom veku štyridsiatničky.
Skutočnosť, ktorá ju priviedla na to, aby som tento príbeh napísala, bol vlastne pretlak jej vlastných emócií a skutočnosť, že takmer polovica deja je jej skutočný jedinečný zážitok.
To, že napísala Hladné dlane mala na svedomí hlavne jej kamarátka a slovenská spisovateľka Andrea Rimová, ktorá jej dodala odvahu v tom, aby som sa do toho pustila.
Dnes ma táto autorka na konte viacero kníh, ktoré vychádzajú pod jej menom Mária Harvanová.
Spisovatelia často svoj osobný príbeh prenesú do knižných príbehov. V knihách tak nájdeme stopy, emócie smútku, strachu alebo splneného, ako v prípade vyššie spomenutých autorov. Práve tieto stopy, emócie, ktoré autori prenesú do svojich knižných príbehov dávajú ich príbehu jedinečnosť a originalitu.