Prečo ste sa rozhodli písať? Vždy ste chceli písať knihy?

V útlejšom veku som snívala, že sa raz budem živiť ako veľká spisovateľka, ale pribúdajúcimi rokmi som vytriezvela, pretože som vedela, že tadiaľ cesta nevedie. Neuživila by ma táto profesia.

Čo je na písaní kníh najťažšie a najľahšie? 

Pre mňa osobne je najťažšie – nedostatočný čas. Keďže píšem popri zamestnaní, mnohokrát sa mi nedostáva takej príležitosti, aby som sa mohla venovať písaniu. A keď dlhší čas nič nenapíšem, o to je ťažšie pokračovať v začatej práci.

Kto je Váš spisovateľský vzor?

Nemám spisovateľský vzor. Obdivujem mnoho slovenských i zahraničných autorov i autoriek, ktorí sú pre mňa v každom smere inšpiratívni, ale konkrétne meno nemám.

Akú knihu by ste si určite ešte prečítali?

Vždy ak sa niečo nové objaví na knižnom trhu, čo ma zaujme, „skočím po tom ako po údenom“. 🙂 Každý mesiac sa v kníhkupectvách objavia nejaké tituly, ktoré ma chytia za srdce.

Kde vznikol nápad, inšpirácia pre knihu Ten z mesta?

Inšpiráciou mi bol jeden pán, od ktorého som si kúpila knihu od jednej slovenskej spisovateľky, ktorá bola dostupná iba na jeho e-shope. Sprvoti som sa zdráhala ísť do kúpy, predsa v dnešnej dobe je známe heslo „dôveruj, ale preveruj“, ale nakoniec som urobila správny krok. A stále, keď som nevedela zohnať nejaký titul, neotočil sa mi chrbtom a pomohol mi. Až jedného dňa mi povedal, prečo nenapíšem vlastnú knihu. A tak som sa do toho pustila, robil mi recenzenta. A, veru, nie vždy bol jemný, heh! 😊 😊 😊

Stotožňujete sa v niektorých situáciách s hlavnou hrdinkou knihy Ten z mesta?

Určite áno, pravdupovediac, okrem romantickej zápletky medzi hlavnými postavami, ktorá je v príbehu vykreslená, všetko je skutočné.

Ako dlho ste písali túto knihu?

S malými prestávkami štyri mesiace. Od augusta do konca novembra.

Aká bola Vaša reakcia, keď ste čítali prvé recenzie na Vašu knihu?

Ako každý človek, ktorý niečo vytvorí s láskou, očakáva spätnú väzbu, tak aj ja som bola v očakávaní. Priznám sa, že ohlasy ma potešili, ale, samozrejme, boli aj také recenzie, ktoré mi oku neulahodili. Ale beriem to úplne v pohode, každý má právo na svoj názor, niekomu sa páči romantická beletria a iní by o ňu ani pohľadom nezavadili. 🙂

Kto vás najviac podporuje pri písaní?

Čo sa týka prvej knihy, určite spomínaný známy, ktorý ma vždy „vyhecoval“, aby som to nezabalila, keď som sa už do toho pustila. Avšak pri písaní druhej knihy je mojím motivátorom pán manžel. 🙂 Ten by bol najradšej, keby som písala od rána do večera. 🙂 🙂 🙂

Čo od vás môžu čitatelia v budúcnosti očakávať?

Pracujem na druhej knihe, ktorá ale nie je pokračovaním prvej. Opäť som sa ubrala smerom, kde v príbehu nebude chýbať romantika, jemná krimi zápletka, ale už teraz prezradím, že som sa viac utrhla z reťazí a povolila uzdu fantázii.

Link na autorkinu knihu Ten z mesta 

Prečo ste sa rozhodli venovať písaniu? Čo Vás k tomu viedlo? (Osoba, správa, miesto, situácia…)

Už od malička, čo mi pamäť siaha, som vášnivá čitateľka. Od svojho detstva som prečítala hádam aj tisíc kníh. A pri tom množstve som natrafila na knihy, ktoré ma až tak neoslovili. Uvedomila som si, že škála čitateľov je naozaj rozsiahla a každý žáner, štýl písania si dokáže nájsť svojich čitateľov. Jednoducho, čo ľudí to chuti. A keďže celé roky som si písala básničky a poviedky, tak som si povedala, že písanie aspoň raz vyskúšam vážne. A tak vznikol môj prvý román. 

Ak by ste mali charakterizovať svoju tvorbu tromi slovami, aké by to boli?

Reálne, citlivé a vnímavé.

Kto bol/je Váš spisovateľský vzor?

Momentálne mám viac vzorov. No prvý autor, ktorého dielo ma úplne nadchlo a povzbudilo k väčšiemu čítaniu, bola Lucy Moud Montgomery a jej Anna zo Zeleného domu. Táto nesmrteľná knižná séria si hneď získala moje mladé ja. A to, že i v súčasnosti sa stále Anne dostáva toľko úspechu nasvedčuje, že L. M. Montgomery môže byť spisovateľským vzorom pre mnohých. 

Keby ste si mali vziať na opustený ostrov tri knihy, ktoré by to boli a prečo?

V prvom rade by to bola spomínaná utáraná Anna Shirleyová, nech sa aj zasmejem. Ako druhú by som si zobrala nejakú beletriu pre ženy, môj často preferovaný žáner na čítanie. Ťažko vybrať z mojich obľúbených, tak by som si nakoniec zobrala takú, ktorú som ešte nečítala. A ako tretiu by som si zvolila motivačnú literatúru, niečo na spôsob ako prežiť miliardu neznámeho hmyzu a sa z toho nezblázniť 🙂

Kde vznikol nápad, inšpirácia pre knihu Rodinné tajomstvá?

Mám bujnú fantáziu a zbožňujem knihy, ktoré skrývajú tajomstvá a záhady. Kto ma pozná tak vie, že maličký kúsok môjho života som do knihy vložila. No za väčšinu príbehu môže moja bezodná fantázia. Tá nakoniec vytvorila príbeh o rodine, ktorá sa pod váhou jedného tajomstva skoro úplne odcudzila.

S ktorou postavou zo svojich príbehov sa najviac stotožňujete a prečo?

Myslím si, že každá postava z mojich kníh  má kúsok zo mňa. Každý autor vkladá postavám do úst svoje názory, presvedčenia, svoje často používané frázy, rovnako aj  v rozprávačovi cítiť časť z jeho tvorcu. Takisto i hlavné hrdinky v mojich príbehoch zdieľajú moje myšlienky. Všetky majú kúsok zo mňa.

Na ktorú zo svojich kníh ste najpyšnejšia?

Pyšná som na každú jednu moju knihu. Veľkým prekvapením bolo pre mňa vydanie prvej knihy Dom z ruží. Zlé rozhodnutia sú pre mňa zasa radosťou, lebo dej sa odohráva v mojom rodnom meste. Rodinné tajomstvá sú mojou srdcovkou zasa preto, lebo jeho pôvodná verzia mi ležala v šuplíku schovaná celé roky. Nech by som mala akékoľvek množstvo kníh, každá jedna si nájde u mňa svoje špeciálne, významné miesto.

Na čo ste vo svojom živote najviac hrdá?

Vo svojom živote som najviac hrdá na svoju rodinu. Podľa mňa v živote nemá cenu žiaden veľký úspech, peniaze a sláva ako to, keď sa vraciate domov s úsmevom a radosťou. Je pekné milovať, no byť milovaný je krajšie. Preto som hrdá na svoju rodinu a náš pokojný život na vidieku.

Aká je vaša obľúbená myšlienka? Čo by ste chceli odkázať čitateľom?

Páči sa mi citát od Marka Twaina: „V živote ma trápilo veľa vecí, ale väčšina z nich sa nikdy nestala.“

Určená nielen pre všetkých milovníkov pary a železnice

V spolupráci s Klubom železničných historických vozidiel Poprad sa autorke, Anke Antalíkovej, podaril husársky kúsok. Z jej takmer 3-ročného fotoprojektu prišla na svet kniha, aká tu ešte nebola – Oprava „Papagája“ 477.013. Kniha, o ktorej za čias najväčšej slávy parných rušňov mnohí snívali. Kniha, ktorá Vás zoberie do najtajnejšieho zákulisia opravy parných rušňov rady 477. Pretože práve parný rušeň 477.013 prezývaný „Papagáj“, aktuálne jediný pojazdný rušeň z tejto série na svete, je hlavnou hviezdou tejto knihy. Ak chcete zistiť, koľko lásky, energie, úsilia a čo všetko je potrebné pre jeho udržanie pri živote, ste na správnom mieste.

Autorka v knihe reportážnym spôsobom expresívne obrazovo na 376 stranách dokumentuje jeho poslednú veľkú opravu až po jeho prvú ostrú jazdu po oprave. Od malých detailov až po veľké celky, zdokumentované bolo úplne všetko – celkom 60 nafotených brigád klubu. Nosným prvkom opravy bola výmena prehrdzavenej dymnice – menila sa po takmer 70 rokoch od výroby prvý krát. Okrem iného v nej nájdete aj opravu komínového systému – kylchap, systému mazania, prehrievacích článkov, vylievanie ložiska, od- a oplášťovanie kotla, skladanie regulátora, opravu vtokových rúr, nový náter rušňa aj komponentov, vyviazanie podvozku a mnoho ďalšieho. V knihe navyše nájdete aj unikátne fotky z jeho skúšobnej jazdy bez „uší“ (deflektorov dymu). A ako malý bonus, cez QR kódy v knihe, máte možnosť vidieť aj krátke videá z jeho skúšania i jazdy.

Vďaka sile a čaru fotografií zažijete neopakovateľné. Spolu s chlapcami z klubu KŽHV Poprad a Ankou zažijete znovu jeho znovuzrodenie. Jednoducho uvidíte „Papagája“ akého ste ešte nikdy nevideli.

PS: Prvé ohlasy čitateľov zo Slovenska, Čiech i Poľska len potvrdzujú naše slová
...“Je to dílo, které nemá v naší společné železniční historii obdoby! Paní Antalíková odvedla neuvěřitelné dílo a ke knize si dovolím gratulovat!“ … Vladislav Borek, ČR
…“Je taká podrobná a písaná odborne, že môže slúžiť ako kniha opráv parných rušňov rady 477! Milovníci parných rušňov ju musia mať na poličke“… Jarosław Kucybała, Poľsko
(originál: „Jest tak dokładna i opisana fachowo, że może służyć jako książka napraw parowozów serii 477! Miłośnicy parowozów powinni ją mieć na półce”)…

 Kniha je trojjazyčná (SK -EN -DE), má 376 strán, obsahuje prevažne čiernobiele fotografie.

…no a samozrejme aj naše vydavateľstvo. Tak ako, máte už svoj tip?

 

Ak ste tipovali knihu, trafili ste presne do čierneho. Síce to nebude žiadna klasická beletria, za to  sa s ňou dostanete na miesto, kde sa bežný smrteľník nedostane – do priestorov rušňového depa v Poprade. Pretože práve tu, pod ochranou Klubu železničných historických vozidiel v Poprade, je ustajnený hlavný objekt knihy, nebesky modrý parný rušeň s číslom 477.013, prezývaný „Papagáj“.  

Autorom knihy je, pre niekoho možno  k tejto téme netradične, žena, naša kolegynka Anka Antalíková. Anka je dlhoročnou fanúšičkovou „Papagája“ – železnicu u nich doma majú „v krvi“. Na knihe intenzívne pracovala, nuž a v dnešnom blogu Vám v krátkosti popíše, na čo sa v nej môžete tešiť a ukáže aj čo-to zo zákulisia opravy parného rušňa. Vitajte …

 

„Papagáj“ je už postarší pán, s rokom výroby 1951, a mnohí ho už možno aj poznáte z jeho jázd po celom Slovensku i okolitých krajinách.  Je jediným zachovaným pojazdným kusom z tohto typu parných rušňov  rady 477  na Slovensku, a ak pôjdeme ešte viac do detailov, tak dokonca jediným zachovaným kusom z ich prvej výrobnej série celosvetovo. U našich bratov, v Čechách, majú síce „Papagájov“ dvoch, 477.043 – t.č. čakujúceho na opravu a novú tlakovú skúšku kotla, a aj statický exponát 477.060,  oba sú už z druhej výrobnej série.  V Poprade tak teda máme ustajnený svetový unikát –aktuálne jediného  pojazdného „Papagája“ na svete a to je už dobrý dôvod darovať mu vlastnú knihu.

 

Kniha začala ako nevinný fotoprojekt, pôvodne plánovaný na jeden rok, keď KŽHV v Poprade ohlásil koncom roku 2018 nútenú opravu rušňa. „Papagája“ čakala nová tlaková skúška kotla a popri tejto oprave sa klub rozhodol aj pre výmenu takmer 70 ročnej dymnice.

 

Po dohode s klubom som tak začala chodiť fotiť jeho postupné rozoberanie a znovuzrodenie. Kniha je plná reportážnych fotografií z jeho takmer tri roky trvajúcej opravy, plná rôznych detailov a mini foto-príbehov z jednotlivých častí opravy.

 

Týmto si tak nebudete môcť len k „pare“ privoňať, ale dostanete sa priamo do zákulisia a na vlastné oči uvidíte, koľko práce, lásky, času a energie je za udržaním takéhoto historického parného krásavca pri živote. A že to bude pestré, si môžete byť istí, takéhoto „Papagája“ ste veru ešte nevideli 🙂 Oprava to bola naozaj náročná, len nafotených bolo cez 60 rôznych brigád:

• Odplášťovanie a oplášťovanie kolta
• Vypúšťanie vody z kotla
• Čistenie po odstránení izolácie z kotla
• Oprava vtokových rúr
• Oprava systému mazania
• Vylievanie ložiska a jeho úprava na končený rozmer a osadenie
• Výmena podlahy v „kuchyni“
• Výmena roštu Hulson za nový
• Nová klenba v priestore pece
• Oprava poškodených klobúkov pre kĺbové rozperky
• Oprava poškodených nožov na dyšni
• Skladanie regulátora
• Vymeriavanie komína
• Montáž kylchapu ( komínového systému)
• Nová elektroinštalácia
• Oprava prehrievacích článkov
• Nový náter tendra, dymnice, obalových plechov kotla, „kuchyne“ a rôznych ďalších súčastí
• Oplášťovanie valcov a mnoho ďalšieho…

Niektoré veci sú v živote len raz a táto oprava takouto určite bola. Navyše čaro fotografie je v možnosti opakovať neopakovateľné.  Preto pevne verím, že na svoje si prídu i skalní fanúšikovia železnice, veď niektoré diely sa počas tejto opravy rozoberali a opravovali od výroby vôbec po prvýkrát. Rovnako tak v nej môžete vidieť aj Papagája bzu „uší“ – deflektorov dymu – počas jeho skúšobnej jazdy – takto doteraz nikdy nejazdil a už ani jazdiť nebude

 

 Na 376 stranách formátu A4 nájdete z jeho opravy prevažne čiernobiele reportážne fotografie so stručným popisom. No keďže pri niektorých témach by fotografickým žargónom povedané „farba na fotke chýbala“, je v nej aj množstvo farebných fotografií. Kapitoly knihy dokumentujú a zodpovedajú reálnemu časovému harmonogramu jednotlivých opráv rušňa, sú v podstate fotodenníkom danej brigády. 

 

 

 

Kniha je už v predaji exkluzívne na e-shope vydavateľstva – viac informácií ku knihe nájdete priamo na stránke: https://www.knihanaj.sk/produkt/oprava-papagaja-477-013/  alebo si môžete naskenovať nasledujúci QR-kód:

Je ju možné zakúpiť aj priamo počas jázd „Papagája“ cez chlapcov z klubu KŽHV Poprad.

Želáme Vám s Ankou príjemné pozeranie 🙂

Autori článku: Janka O. a Anka A.

 

Tu si stiahnete Vaše prekvapenie ukážku  eknihy Hladné dlane, ktorú si ihneď po stiahnutí môžete nerušene čítať na svojom pc, tablete alebo mobile.

Eknihu si stiahnete jednoducho kliknutím na odkaz nižšie. 

Ekniha Hladné dlane – Vaše Prekvapenie

 

Príjemné čítanie Vám praje Knihanaj.sk. 

Ak sa Vám ukážka bude páčiť, celú eknihu si môžete stiahnuť na https://www.knihanaj.sk/produkt/hladne-dlane-ekniha/

Celú knihu si zakúpite na https://www.knihanaj.sk/produkt/hladne-dlane/

• 

• 

Návod pre výrobu papierových kvetov

Naším zámerom je teda nafotiť jarnú sériu v pastelových farbách s použitím papierových kvetov, kvetov zo servítok.

• 

• 

Poznámka redaktora 1 – pre rodičov / budúcich rodičov:

Keďže rekvizity vyrábame počas homeoffice-u, dobre zvážte miesto a čas ich výroby, a rovnako tak aj miesto, kde ich uložíte, aby ste ich tak, ako ja, nemuseli vyrábať nanovo, lebo Vaša milovaná ratolesť sa z nemenovaného dôvodu rozhodla ich učiť plávať v záchodovej mise

Poznámka redaktora 2 – pre deti:

Nie, papierové kvety nevedia plávať, nemajú radi vodičku, nie sú živé…

… Rodičovstvo v období vzdoru je úžasná disciplína, čo deň, to prekvapenie… 😉

• 

Niekedy počas fotenia môže nastať situácia, že Vami vymyslený nápad napokon vôbec nevyzerá lichotivo, teda nespĺňa očakávania Vašich predstáv. Stáva sa, netreba si z toho robiť ťažkú hlavu. Fotenie je kreatívny proces a kritika výsledného produktu, fotografie, je vysoko subjektívna, čo sa páči jednému, nemusí sa druhému a je to tak v poriadku 😉

Preto, skúšajte rôzne uhly, svetelné podmienky, prípadne zmeňte, upravte nejakú časť rekvizít v zátiší, nie je potrebné meniť hneď celé zátišie, niekedy postačí upraviť len detail. Môže sa stať, že bude potrebné vyskúšať aj inú fototechniku – napríklad iný objektív (ohniskom, svetelnosťou), ak fotíte zrkadlovkou/bezzrkadlovkou, tak ako my v tomto blogu a pri väčšine našich kampaní. Hoci v dnešnej dobe už pokročili aj foťáky v mobiloch a pri dobrých svetelných podmienkach sa dajú smelo použiť. Samozrejme, fyziku človek neoklame, šošovka vo fotoaparáte je predsa väčšia ako tá v mobile a čip, ktorý sníma svetlo, tiež.  

Nuž a rovnako tak sa počas fotenia môže aj stať, že pri všetkom tom skúšaní a hľadaní správneho uhlu, dostanete ešte oveľa lepší nápad ako bol pôvodný plán 😉

Fotíme celok i detaily.

• 

Fotografia pred úpravou – tak ako sme ju cvakli fotoaparátom (v našom prípade sme použili Fujifilm X-T10, ktorý má skvelý obrazový výstup už pri „jpg“ kvalite, použili sme objektív fujinon 18 mm so svetelnosťou f 2.0, teda s vysokou svetelnosťou )

• 

Výsledná fotografia po úprave v programe Adobe LR Classic

• 

Kreativite zdar a najmä dobré svetlo prajeme 😉

Je to švajčiarsky spisovateľ, ktorý je autorom desiatky kníh z rôznych oblastí života, avšak hlavnou oblasťou sú knihy o duchovnom učení.

Prezývka „Billy“ vznikla  prostredníctvom amerického priateľa, ktorý si myslel, že mu Meierov kovbojský štýl pripomína „ Billy the Kid “.

„ Billy“ Eduard Albert Meier

V Našom vydavateľstve od neho vyšli diela ako dvojromán Fantóm/ Obchodník s dievčatami,  rozprávková kniha Ružovočervený krištáľ a  dvojjazyčná slovensko- nemecká kniha Psychika –Die Psyche. Okrem kníh v našom kníhkupectve od neho nájdete aj audio CD – O láske.

Dvojromán Fantóm/ Obchodník s dievčatami

Zaujímavosťou je, že je zakladateľom Figu – Slobodného záujmového spoločenstvo v oblasti hraničných a duchovných vied a ufologických štúdií. Je tiež pôvodcom vyše 1000 kontroverzných fotografií objektov UFO. Kontakty Meiera s mimozemšťanmi údajne začali roku 1942 a majú trvať po zvyšok jeho života, čo do roku 2011 predstavuje bezmála 70 rokov trvajúce  kontaktné obdobie.

Maria Corvus je slovenská spisovateľka, ktorá píše pod pseudonymom. Má veľmi blízky vzťah ku knihám. Čítanie je jej veľkou vášňou a neskôr sa k tomu pridalo písanie. V našom vydavateľstve jej vyšiel román Hladné dlane. Už názov napovie, že ide o príbeh lásky so štipkou erotiky. K napísaniu knihu  Hladné dlane ju priviedol jej jedinečný zážitok. O tomto zážitku, ale aj omnoho viac  sa dočítate v rozhovore s Máriou Corvus.

Slovenská spisovateľka Maria Corvus.

1. Prečo ste sa rozhodli písať, čo Vás k tomu viedlo? (Osoba, správa, miesto, situácia…)

Ako som už niekoľkokrát povedala a písala, moje rozhodnutie písať vlastne nebolo ani tak rozhodnutím, ako tým, že už od základnej školy som mala rada literatúru, veľa som čítala, recitovala na súťažiach. V mojich desiatich rokoch som napísala prvú báseň, na ktorú som bola ako dieťa „pyšná,“ pretože vyhrala v súťaži. Áno, mojim začiatkom písania bola poézia. 

Okrem toho, som milovala písanie slohov. Úvahy patrili medzi moje naj. Aj preto som si na písomnej  maturitnej skúške z jazyka slovenského vybrala túto tému. 

Keď už sme pri strednej škole, aj tu som pokračovala s písaním. Už to neboli básne, aj keď som občas nejakú napísala, ale skončila niekde založená medzi knihami. Venovala som sa skôr školskému časopisu, mala som na starosti jeho celkovú podobu a samozrejme som do neho aj prispievala rôznymi kratšími príbehmi a postrehmi. 

Po skončení školy, už ako dospelá, som mala možnosť a priestor v jednom nemenovanom časopise, ktorý bol venovaný prevažne ženám, ako externistka prispievať doňho rôznymi článkami o vôňach. Vône zbožňujem doteraz. Nešlo však len o vôňu parfumu, ale o vôňu ako takú – vôňa chleba, vôňa dažďa, vôňa čerstvo pokosenej trávy, alebo letného rána, atď..

Skúšala som písať aj poviedky, no cítila som, že to nie je to pravé orechové. 

Rozhodnutie napísať moju prvú knihu Hladné dlane prišlo až neskôr. Už v zrelom veku štyridsiatničky. 

Skutočnosť, ktorá ma priviedla na to, aby som tento príbeh napísala, bol vlastne pretlak mojich vlastných emócií a skutočnosť, že takmer polovica deja je môj skutočný jedinečný zážitok. Stretnutie môjho obľúbeného futbalistu a návšteva futbalového zápasu v londýnskom Wembley. Viac čitateľom neprezradím?.

To, že som Hladné dlane napísala má na svedomí? najmä moja kamarátka a výborná slovenská spisovateľka Andrea Rimová, ktorá mi dodala odvahu v tom, aby som sa do toho pustila. Pri písaní mi neskutočne pomohla, podporovala ma, dala mi nesmierne užitočné rady a trpezlivosť, ktorú som ja veľakrát už strácala. A okrem Andrejky patrí moja veľká vďaka za podporu, čas a trpezlivosť so mnou môjmu manželovi a synovi, pretože sa museli viac postarať o domácnosť, zatiaľ, čo mne nechali priestor na tvorbu.  

2. Kto bol/je Váš spisovateľský vzor? 

Nemám a ani som nikdy nemala  

spisovateľský vzor. Čítala a aj čítam rôzne žánre. Ak by som však mala spomenúť mojich obľúbených spisovateľov, tak by to boli Paolo Coelho, Gabriel Garcia Márquez, Camilla Läckberg a v ostatnom čase rada čítam knihy od Bernarda Minier, s ktorým som mala tú česť sa aj osobne stretnúť v Bratislave, kde mal besedu v kníhkupectve Martinus. Čítam však aj knihy od iných autorov, samozrejme. 

3. Akú knihu by ste si určite ešte raz prečítali?

Mních, ktorý predal svoje Ferrari, ktorú      napísal Robin S.Sharma. V podstate si ju môžem prečítať kedykoľvek, pretože ju mám doma? A samozrejme aj niektoré iné. Ťažko povedať.

4. Aká kniha vo vás zanechala hlboký odkaz a boli by ste radi aby  sa tento odkaz dostal k čo najviac ľuďom?

 Bola to práve kniha Mních, ktorý predal svoje Ferrari. Ja osobne by som ju zaradila medzi povinné čítanie. Nesie v sebe hlboký odkaz. Ak by som mala citovať Paula Coelha, tak ten o tejto knihe povedal: „Úchvatná kniha, ktorá prináša potešenie a poznanie… Pomáha ľuďom na celom svete objavovať cestu ku šťastiu.“

Úplne sa s ním stotožňujem. Táto kniha patrí medzi najznámejšie klasické diela s duchovnou a psychologickou tematikou. Nejde však o motivačnú knihu, na ktoré sme zvyknutí. Táto kniha má reálny príbeh, dej. Odporúčala by som ju všetkým, aby si ju prečítali. Mladí, starí, muži aj ženy. Najmä pre túto dobu, ktorou si celé ľudstvo prechádza je veľmi príznačná.

5. Kde beriete inšpiráciu?

Inšpiráciu na písanie mi poskytuje život. V mojej tvorbe je vždy niečo zo mňa. Sú tam príbehy priateľov, či už ich vlastné alebo prerozprávané. Mnohokrát ma zaujme nejaký človek, ktorého stretnem na trhovisku a dáme sa do reči, alebo návšteva nejakého mesta, posedenie pri káve v kaviarni, ktorá ma nejakým spôsobom zaujala, a nakoniec je to moja vlastná fantázia?

6. Stotožňuje sa v niektorých situáciách s hlavnou hrdinkou Norov v knihe Hladné dlane ? 

Keďže Hladné dlane je kniha, kde je veľa udalostí, ktoré som ja sama zažila, tak určite áno. Väčšinou sú úvahové pasáže hlavnej hrdinky také, ako moje vlastné.

7. Kde vznikol nápad, inšpirácia pre knihu Hladné dlane? 

Nápad napísať Hladné dlane tlel vo mne asi rok. Stále som však nevedela, či áno alebo nie a najmä ako začať. Povedala som o tom manželovi a mojej kamarátke Andrejke, ktorú som spomínala vyššie… 

Prišlo leto a s rodinou sme boli na dovolenke na krásnom gréckom ostrove Kefalónia. Jedného rána som si okrem osušky a krému na opaľovanie pribalila do tašky aj ceruzku a zošit a začala písať ….? 

Inšpiráciou pre napísanie príbehu bolo už spomínané samotné stretnutie s obľúbeným športovcom v Londýne. Potrebovala som s tým zážitkom niečo urobiť, a len zverenie sa s ním mojim najbližším mi nestačilo?

Román Hladné dlane, ktorý vyšiel v našom vydavateľstve je jéj prvým románom.

8. Plánujete v blízkej budúcnosti vydať nejakú novinku?

V roku 2018 mi vyšla kniha Nad priepasťou. Vyšla pod mojim skutočným menom Mária Havranová na žiadosť vydavateľstva, naďalej chcem však pokračovať v písaní pod pseudonymom Maria Corvus. 

Áno, v súčasnosti pracujem na ďalšom rukopise.

9. Aká je vaša obľúbená myšlienka?

Moja obľúbená myšlienka? Určite ich je viac a každá sa hodí na inú situáciu. Za všetky spomeniem – „Carpe diem“ – čo znamená, že by sme mali každý deň využiť naplno. A mojim mottom je „Nikdy nehovor nikdy.“ Nikto z nás totiž nevie vopred akoby sa v danej chvíli zachoval. Ako som už však napísala, je ich niekoľko, najmä čo sa týka múdrych viet v dielach geniálneho brazílskeho spisovateľa Paula Coelha.

Na záver sa chceme autorke veľmi pekne poďakovať a popriať veľa úspešných kníh. 

 

Miroslav Búran slovenský básnik a prozaik, ktorý napísal viacero literárnych diel. Za svoju tvorbu získal viacero ocenení. V našom vydavateľstve vydal diela Poblúdenie, V hluchom svete, Návrat do prítomnosti a Väzenie dúfať. Práve poslednej z uvedených kníh sa tento týždeň venujeme.  Kniha Väzenie dúfať je kniha s tematikou socializmu a lásky v tomto období. Miroslava Búrana by sme Vám veľmi radi predstavili prostredníctvom rozhovoru.

Slovenský spisovateľ Miroslav Búran

1. Prečo ste sa rozhodli písať, čo Vás k tomu viedlo? (Osoba, správa, miesto, situácia…)

Je to dosť stará historka ohľadom mojich začiatkov. Písať som začal počas môjho pobytu v ZVS ( pre mladšie ročníky to bola tzv. Základná vojenská služba).  Ľudovo povedané písať som začal na vojenčine a dôvod? Bol som zavretý ďaleko od domova, rodiny, priateľov. Nasilu vytrhnutý zo svojho bežného života, prostredia, čiže toto bolo hlavným popudom k písaniu. No najmä snaha vyjadriť  takto svoje pocity, túžby, myšlienky. Na začiatku som sa venoval výlučne písaniu poézie, až časom som sa začal venovať aj próze.

2. Kto bol/je Váš spisovateľský vzor?

Tých vzorov je viacero, vymenujem iba tých, ktorí ma ovplyvnili zásadne. Čo sa týka poézie bola mojim vzorom slovenská poetka Mila Haugová, z mužov Ján Buzássy a Ivan Štrpka. Zo zahraničných ma inšpirovali Sylvia Plathová a Wislawa Szymborská. Čo sa týka prózy mám rád Ericha M. Remarquea, L.N. Tolstoja  zo slovenských Pavel Vilikovský , Peter Jaroš a Leopold Lahola.

3. Akú knihu by ste si určite ešte raz prečítali?

Určite by som si opäť prečítal Víťazný oblúk od E. M. Remarquea, pretože je to skvelá, nadčasová kniha, naozaj všetkým odporúčam. A ešte Traja kamaráti taktiež od Remarquea.

4. Aká kniha vo vás zanechala hlboký odkaz a boli by ste radi aby sa tento odkaz dostal k čo najviac ľuďom?

Mňa osobne veľmi inšpiroval spomínaný Víťazný oblúk, dokonca som hlavným postavám venoval jednu, svoju báseň. Hlavným motívom tejto knihy je nešťastná láska.  Príbeh sa odohráva v medzivojnovom období v Paríži. Je  tam viacero krásnych myšlienok, tou nosnou je ľudská vzájomnosť, ktorá je tak aktuálna aj v dnešnej dobe…

5. Kde beriete inšpiráciu?

Inšpiráciu beriem z môjho okolia, od blízkych, ale aj od úplne cudzích ľudí a samozrejme  z prírody. Od malička mám vyvinutú jednu vlastnosť. Som totiž veľmi dobrý pozorovateľ a často krát vidím a počujem veci, ktoré iní ľudia vôbec nevnímajú. Tie sa potom snažím zakomponovať do mojich básní, či próz.

6. Stotožňuje sa v niektorých situáciách s hlavným hrdinom Eugenom v knihe Väzenie dúfať?

Eugen je postava ktorou by som chcel, no zároveň nechcel byť. Urobil niekoľko ťažkých rozhodnutí, ale myslím si, že je to veľmi pevný charakter. Určite by som veľa vecí riešil inak než Eugen, nie som taký odvážny ako on, ale s jeho rozhodnutiami sa viem stotožniť. 

7. Kde vznikol nápad, inšpirácia pre knihu Väzenie dúfať?

Kedysi dávno som na internete narazil na článok o chlapíkovi, ktorý bojoval v protikomunistickom odboji a bol to veľmi silný príbeh, ktorý ma zaujal. O pár rokov neskôr som použil tento motív v knihe Väzenie Dúfať.

Kniha Väzenie dúfať, ktorú  si môžete objednať v našom E-shope.

8. Kniha Väzenie dúfať je vaša posledná vydaná kniha, kedy sa môžeme tešiť na ďalšiu?

Toto je veľmi ťažká otázka na ktorú momentálne nepoznám odpoveď. Ale rád by som, teda ak sa podarí, vydal novú básnickú zbierku.  Časovo to, ale momentálne neviem odhadnúť…

9. Aká je vaša obľúbená myšlienka?

Je ich viacero, ale páči sa mi napr. od Milana Rastislava Štefánika:

„Nič mi nebolo nemožné, lebo som chcel.“   alebo  „Pravde veriť, pravdu žiť a pravdu brániť.“

Za rozhovor veľmi pekne ďakujeme a autorovi prajeme veľa úspešných kníh.

Kristína Ježovičová a jej prvotina, ktorá vyšla v našom vydavateľstve.

Tento týždeň by sme Vám veľmi radi predstavili a priblížili E-knihu Uväznená v čase.  Kniha Uväznená v čase vyšla v našom vydavateľstve a v súčasnosti si ju môžete stále zakúpiť vo forme E-knihy. Autorkou knihy je slovenská spisovateľka Kristína Ježovičová, ktorá má v súčasnosti na konte viacero úspešných kníh. Kniha  Uväznená v čase je jej prvotina, ktorá  odštartovala jej kariéru.  Kniha Uväznená v čase obsahuje pútavý dej s nádychom histórie, nejde však o klasický historický román. Autorku tejto knihy, by sme Vám veľmi radi predstavili aj prostredníctvom nasledujúceho rozhovoru s ňou.

1. Prečo ste sa rozhodli písať, čo Vás k tomu viedlo? (Osoba, správa, miesto, situácia…)

 Bola som na materskej a sekundu pred zbláznením. Povedala som si, že začnem písať. Symbolicky, na deň detí. Jednak, aby som si ten dátum zapamätala a na druhej strane, aby bolo jasné, že som tu nielen pre deti, ale aj pre seba.

2. Kto bol/je Váš spisovateľský vzor?

Kedysi to bola Daphne du Maurier, lebo som sa zamilovala do jej románov,  ale v momentálne je to hocikto, koho kniha ma uchváti. Objavujem stále nových autorov, zahraničných i slovenských.

3. Akú knihu by ste si určite ešte raz prečítali?

Rereadingy veľmi nepraktizujem, skôr si zvyknem spätne čítať obľúbené pasáže. Pravdepodobne by som si teraz rada prečítala ešte raz Prázdne miesto od Rowlingovej, lebo mám ešte dnes živo v pamäti, ako som s úžasom pretáčala stránky a obdivovala, ako spisovateľka do knihy zakomponovala rôzne problémy spoločnosti s vážnosťou ale aj s ľahkosťou.

4. Aká kniha vo vás zanechala hlboký odkaz a boli by ste radi aby sa tento odkaz dostal k čo najviac ľuďom?

Kniha Tajomná pani Grahamová  od Anne Brontë. Páčila sa mi otvorená kritika alkoholizmu dospelých, ale aj detí. Škoda, že tvorba Anne je v tieni  diel jej sestier. Zaslúžila by si rovnakú pozornosť.

5. Kde beriete inšpiráciu?

Inšpiráciu nachádzam v knihách, ktoré som prečítala, v hudbe, ale i v živote. Ale najväčšmi v hudbe. Moja Soňa je príkladom toho, ako sa vám vleje do žíl temný pop. Hlavným motívom mojich kníh je podľa všetkého, zdá sa, hľadanie nových začiatkov a túžba po zmene.

6. Stotožňuje sa v niektorých situáciách s hlavnou hrdinkou knihy Uväznená v čase?

Páčili sa mi Alexandrine sarkastické poznámky, ktoré  väčšinou nepovedala nahlas.  Som v tomto rovnaká. Tiež veľa situácií komentujem iba v duchu.  

7. Knižka Uväznená v čase bola vaša prvotina, máte k nej osobitné sympatie?

Pri písaní tohto rukopisu som sa neskutočne bavila. Nasmiala som sa, až ma bolelo brucho a moja rodina si ťukala po čele.

8. Kde vznikol nápad, inšpirácia pre knihu Uväznená v čase?

Chcela som napísať zmes všetkého, čo sa mi vtedy ako čitateľke páčilo. A teda žánrová freska, v ktorej som spojila súčasný ženský román, historickú romancu, kúsok erotiky a scifi do jedného.  

E-Kniha Uväznená v čase, ktorá je stále dostupná na našom E-shope. 

9. Aká je vaša obľúbená myšlienka?

Skôr citát: „Drž sa pri zemi, tam nehrozí ti pád.“ Charlotte Brontë

Na záver môže len poďakovať za odpovede na naše otázky a Kristíne Ježovičovej zaželať veľa úspešných kníh, ktoré si získajú množstvo čitateľov.

 

V rámci týždňa knihy sme si pre Vás pripravili ak krátky úryvok z E-knihy Uväznená v čase. 

Úryvok z knihy: 33. kapitola – strana 136-138

33. kapitola

Vojvoda prestúpil do starého, no priestranného koča. Do takého, v akých sa bežne dovážali zásoby jedál z prístavu. Začal sa rýchlo vyzliekať. Veci si starostlivo ukladal na sedadle. Po približne pätnástich minútach sa vyškierajúci pohonič sklonil k okienku, aby podal správu: „Havran vyletel z hniezda.“ Zahasil cigaretu a vyskočil z úkrytu vedľajších dverí na kozlík. Zacmukal na kone, aby sa pohli.

Sheridan oslovil temer nahého zviazaného muža: „Pane, ďakujem vám za šaty.“

Chlapík sa roztriasol od strachu i chladnej podlahy, na ktorej spočíval. Cez zaviazané oči nič nevidel. Povoz prešiel dve ulice, zabočil a prešiel do zadnej časti domu obrasteného machom. Kočiš svižne zoskočil z kozlíka. Napravil si cípy obnoseného kabáta a huncútsky si pritom natiahol traky pod ním. Prešiel k dverám, ktoré viedli do kuchyne a zaklopal. Takmer prestal dýchať. Otvorila mu exoticky vyzerajúca mladá žena bledohnedej pleti.

Prekvapene sa zadívala na mladého muža so žiarivo modrými očami, krásnym úsmevom a neforemnou ryšavou bradou.

„Gabe má dnes volno, “ kývol smerom ku vozidlu, ktoré jej bolo dôverne známe. Nenechal ju prehovoriť ani slovko a ďalej pokračoval. „Puscíš nás prosím dnu, miláčik? Privézol som aj tutok kamaráda, nech ci vynese objednané jedlo,“ rukou ukázal Scotch smerom k Sheridanovi, ktorý práve vyberal z vnútra koča obrovský kus údeného mäsa. S ľahkosťou si ho prehodil cez plece v roztrhanom kabáte. Druhou rukou si posunul čiapku do čela a vykročil.

„Áno,“ ledva vyhabkala zo seba. Šokovalo ju, ako s ňou mládenec rozprával, bola zvyknutá iba na rozkazy. Milé slovo nepoznala.

„Slečna, kerou stranou sú sklepy?“ zatiahol Sheridan slengovo.

Dievča ich chvíľkovo onemené pustilo dnu. Scotch zavrel za nimi dvere. Nehanebne si ju premeriaval. Kochal sa na jej profile. Bola nádherná. Tie pery. Plnšie hádam nevidel. A ten nos- nebol to žiaden vykrútený dámsky noštek. Vlasy mala krátke a kučeravé. Pripomínali guľôčky čierneho korenia. Nedívala sa naňho, no cítila to. A keď jej fúkol do rozkošného ucha s prirodzene absentujúcim ušným lalôčikom, prudko sa otočila chrbtom k nemu, až jej zaštrngotali kľúče, ktoré mala pripevnené na nariasenej suknici.

„Po-poďte za mnou, prosím,“ zamierila smerom k pivniciam. Sheridan šiel popri nej. Pootočil hlavou a brata, ktorý ohúrene kráčal za jej vystretým atletickým telom, upozornil, že má konať.

Scotch ju chytil za ruku a prudko ju obrátil. Pritisol si ju tesne k sebe.

„Ako sa voláš ?“ spýtal sa zmyselným hlasom.

„Nyssa,“ zašepkala, husté mihalnice poplašene zaklipkali, až celkom pripomínali zmätených nočných motýľov.

Voňala ako čerstvý jablkový koláč… s lahodnou čokoládovou polevou. Taký mal veľmi rád. V hlave mu zneli bratove slová: „Odpútaj jej pozornosť rozhovorom…“ Dopekla… pri ženách používam skôr iný druh komunikácie. A tak privrel oči a vášnivo ju pobozkal. Odrazu zacítil závan údeniny a jej snehobiele zuby prudko zacvakli. Scotch zasyčal od bolesti. Prehltol krv, ktorú pocítil na jazyku, keď sa odpojili. Jej pružné telo nedokázal udržať a zviezol sa i spolu s ňou na zem.

Pozrel sa na brata spod nánosu sukní. Sheridan so stehnom v ruke ospravedlňujúco potichu zahlásil: „Nedívaj sa tak na mňa. Zachránil som ti život. Omráčil som ju skôr, ako sa v jej maternici uvelebilo tvoje nemanželské dieťa.“

„Chcel som len odpútať jej pozornosť, ako si mi kázal,“ zašepkal.

„Ale nie vyšetrením hrdla. Zaviaž jej ústa a všetko ostatné,“ naklonil sa a vzal do ruky zväzok kľúčov. „Ešteže Greville zamestnáva len jednu ženu. Pri tvojej diplomacii by si si určite vyslúžil herpes. Ponáhľaj sa, nevieme, kedy sa vráti…“

Prevalil zo seba jej telo, zo spodnej časti sukne si natrhal tri pásy. Pustil sa do práce.

Sheridan najskôr zatarasil dvere, ktoré viedli z kuchyne do chodby domu, aby ich nikto z ostatného služobníctva neprekvapil. Potom podišiel k vínnej pivnici. Kľakol si. Systematicky skúšal vsúvať jeden kľúč za druhým. Až konečne jeden zapasoval, odomkol dvere a roztvoril ich. Náhlivo zišiel po schodoch. Prešiel k obrovskej stene s naukladanými fľašami. Zoznámenie sa s ohrdnutým Justusom bolo výhodné. Prezradil mu toho veľa. Zatlačením dvoch políc sa stena pohla a otvorila.

Vošiel dnu. Nad pracovným stolom sa v šere niekoľkých sviečok hrbil vychudnutý, mŕtvolne bledý muž s dlhými neupravenými vlasmi tmavej farby a rovnakou bradou. Vzhliadol k vojvodovi a premeral si ho dôverne známymi hnedými očami. Sandrinými.

Preglgol, bol taký zoslabnutý, že ledva sedel. „Kto ste?“ povedal jemným hláskom.

„Poslala ma po vás vaša sestra Alexandra.“

„Je tu?“ prekvapene sa spýtal.

„Nie priamo tu, ale neďaleko.“

„Tak ju odo mňa pozdravte,“ sklonil sa naspäť nad popísaný papier.

„Odveziem vás k nej!“ rozkázal.

„Povedzte jej… že mi je to ľúto. Ja už skončím tu,“ povedal a celkom apaticky vyrovnaný so svojím osudom ďalej písal.

Sheridan sa zamračil, neočakával, že nebude spolupracovať. Zdržania nepotreboval. Nechcel ho nútiť násilím a tak mu spontánne povedal: „Vaša sestra vás potrebuje. Nechcela, aby ste to vedeli, lebo si nepriala, aby ste sa trápili a teda dúfam, že si to necháte pre seba. Alexandra… ona umiera.“

TÝŽDEŇ S KNIHOU

Rozhodli sme sa Vám priblížiť jednotlivé diela, ktoré u nás vyšli a ktoré ponúkame na predaj. Počas týždňa Vám priblížime autora, dej, ponúkneme recenzie na vybranú knihu.
Vaša Knihanaj.sk spoznajte knihy, ktoré si určite zaslúžia Vašu pozornosť

Rozhovor so slovenským spisovateľom Miroslavom Búranom

Rozhovor so slovenskou spisovateľkou Kristínou Ježovičovou

Kristína Ježovičová a jej prvotina, ktorá vyšla v našom vydavateľstve.

Tento týždeň by sme Vám veľmi radi predstavili a priblížili E-knihu Uväznená v čase.  Kniha Uväznená v čase vyšla v našom vydavateľstve a v súčasnosti si ju môžete stále zakúpiť vo forme E-knihy. Autorkou knihy je slovenská spisovateľka Kristína Ježovičová, ktorá má v súčasnosti na konte viacero úspešných kníh. Kniha  Uväznená v čase je jej prvotina, ktorá  odštartovala jej kariéru.  Kniha Uväznená v čase obsahuje pútavý dej s nádychom histórie, nejde však o klasický historický román. Autorku tejto knihy, by sme Vám veľmi radi predstavili aj prostredníctvom nasledujúceho rozhovoru s ňou.

 

 

 

[fts facebook page id=363483417081559 posts_displayed=everyone type=page]

[fts facebook page id=662485743806808 posts_displayed=everyone type=page]

[fts facebook id=piesenosudu posts_displayed=page_only type=page]